Pár tujových zaujímavostí.

04.06.2019
Pár tujových zaujímavostí.

Vedeli ste, že tuje patria medzi prvé cudzokrajné ihličnany, ktoré boli dovezené do Európy? Stalo sa tak už v 16. storočí. Že by už vtedy ovládala Európu móda živých plotov? Nie, všetko bolo úplne inak.

Skupina tují nie je botanicky príliš bohatá. Tvorí ju iba niekoľko málo druhov, pričom niektoré pochádzajú z Ázie, a ďalšie zo severnej časti amerického kontinentu. Práve dva severoamerické druhy sú najvýznamnejšie – a to ako z hľadiska okrasného, tak z hospodárskeho. Je to najbežnejšia tuja západná (Thuja occidentalis) a tuja riasnatá (Thuja plicata). Tieto mená sú dnes už celkom bežné a zaužívané. Ešte pred tým, než Carl Linné zaviedol botanický systém pomenovania rastlín, boli tuje americkými osadníkmi nazývané veľmi poeticky Arbor vitae – teda strom života. V súvislosti s častým používaním tují na cintorínoch a iných pietnych miestach to znie možno trochu nepresvedčivo, ale je to skutočne tak. Meno rastline vymysleli pravdepodobne námorníci v 16. storočí, ktorí sa od amerických brehov vypravovali na dlhé cesty po otvorenom mori. Práve námorníkov často na dlhých cestách trápila nepríjemná choroba – skorbut, ochorenie ktoré vzniká z nedostatku vitamínu C. Námorníci 16.storočia sotva vedeli niečo o existencii nejakých vitamínov, ale od miestnych indiánskych kmeňov už vedeli, že vetvičky tují konzumované (spracované) tým správnym spôsobom zabraňujú vzniku tejto choroby. Šlo o veľa, nielen o výlety loďkou na more. Preto tento ihličnan dostal meno Strom života – Arbor vitae, a svoje známejšie meno tuja, získal až oveľa neskoršie. Námorníci konáriky tují brali so sebou na dlhé cesty. Do Európy doviezli aj ich semená, aby si rastliny mohli sami dopestovať a brať ich so sebou aj pri cestách opačným smerom.

Tuje ale môžu mať i radu nepriaznivých účinkov, to čo vedeli využiť indiáni s múdrosťou predkov, nemôžeme len tak kopírovať bez podrobnej znalosti možných vedľajších účinkov.

Pár tujových zaujímavostí.
Pár tujových zaujímavostí.